Ochrana zdroja v Slovenskej republike je zákonom uznaná povinnosť mlčanlivosti.

Mlčanlivosti totiž explicitne vyplýva tak z ustanovenia § 6 zákona č. 265/2022 Z. z. o publikáciách, ako aj z ustanovenia § 17 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách: „Poskytovateľ obsahovej služby a ďalšie osoby, ktoré sa podieľali na získavaní alebo spracovaní informácie od zdroja, ktorého totožnosť má zostať utajená, … sú povinní zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných pri svojej činnosti a o obsahu týchto informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť osoby, ktorá informáciu poskytla... “Ochrana zdroja v Slovenskej republike je zákonom uznaná povinnosť mlčanlivosti. Zákonná povinnosť mlčanlivosti totiž explicitne vyplýva tak z ustanovenia § 6 zákona č. 265/2022 Z. z. o publikáciách, ako aj z ustanovenia § 17 zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách: „Poskytovateľ obsahovej služby a ďalšie osoby, ktoré sa podieľali na získavaní alebo spracovaní informácie od zdroja, ktorého totožnosť má zostať utajená, … sú povinní zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných pri svojej činnosti a o obsahu týchto informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť osoby, ktorá informáciu poskytla... “

Policajt nikdy a fakticky ani len prokurátor priamo nemôžu prelomiť ochranu zdroja v Slovenskej republike, môže tak urobiť iba všeobecný súd za presne daných podmienok, ktoré sú aspoň na úrovni podmienok Európskeho aktu o slobode médií (EMFA).

Na základe príkazu policajta vo veciach, ktoré neznesú odklad, možno vykonať len úkony, ktoré sú vymedzené zákonom. Prezradenie informácie, resp. zdroja medzi tejto úkony nepatrí. Informácia o zdroji nie je vec. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby mohol policajt uložiť prezradenie zdroja.

V tejto súvislosti je zrejmý § 129 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého: „ Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť.“

Pokiaľ by aj išlo o vec, na základe ktorej by zdroj informácie mohol byť prezradený, tak aj tieto veci sú priamo vylúčené z dôvodu zákonom uznanej mlčanlivosti explicitne aj samotným Trestným poriadkom, keďže podľa § 89a ods. 2 Trestného poriadku sa povinnosť vydať vec „nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.“

Z uvedeného vyplýva, že vydanie veci, ktorú zaťažuje zákonná povinnosť mlčanlivosti, nemožno nariadiť (prikázať jej vydanie). Uvedené vyplýva už aj priamo z ustanovenia § 17 ods. 4 zákona o mediálnych službách (a rovnako § 6 ods. 4 zákona o publikáciách), ktoré sa týka aj vecí. Pokiaľ by niekto narážal na všeobecnú výnimku podľa § 90 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý umožňuje odňať vec aj bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora, a to za okolností, že predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad, tak ani toto ustanovenie nemožno aplikovať v prípade, že by tým mal byť prezradený (zistený) zdroj, a to vzhľadom na vyššie citovaný § 89a ods. 2 Trestného poriadku a s poukazom na § 6 ods. 4 zákona o publikáciách a § 17 ods. 4 zákona o mediálnych službách.

Vydanie veci neznesie odklad najmä vtedy, ak by mohlo dôjsť v prípade nezrealizovania jej odňatia k jej strate, zničeniu, odstráneniu, prípade strate dôkaznej hodnoty v dôsledku zániku informácií v nej obsiahnutých. Súhlas nemožno vopred zadovážiť, najmä vtedy, ak sa nie je možné spojiť s dozorovým prokurátorom, prípadne službu konajúcim prokurátorom, resp. v dôsledku priebehu úkonu nie je možné vykonať spojenie, resp. požiadať o súhlas.

Uvedené však nie je vo vzťahu k ochrane zdroja aplikovateľné, keďže § 89a ods. 2 Trestného poriadku priamo odkazuje na vec, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu (pričom § 129 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje na zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti a tá je explicitne uznaná § 6 zákona o publikáciách a § 17 zákona o mediálnych službách). Policajt nemôže obísť zákonom uznanú povinnosť mlčanlivosti, a to ani vtedy, keby vec nezniesla odklad. Policajt preto nemôže vydať príkaz na vydanie veci, kde zákon priamo zakladá právo vec nevydať ( § 89a ods. 2 Trestného poriadku). Táto vec (na ktorej podklade možno odhaliť zdroj) by sa stala spôsobilou vydania iba na základe rozhodnutia súdu za splnenia podmienok na prelomenie mlčanlivosti tak, ako bude uvedené nižšie.

V zmysle § 6 ods. 6 zákona o publikáciách, resp. § 17 ods. 6 zákona o mediálnych službách možno prelomiť mlčanlivosť ohľadom zdroja vtedy a len vtedy, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu, ktorú možno splniť len s odhalením zdroja informácií (t. j. nemožno ju splniť inak ako len s odhalením zdroja), a verejný záujem na predchádzaní trestnej činnosti celkom zjavne prevažuje záujem na ochrane zdroja.

Zákonná formulácia výslovne vyžaduje, aby všetky tri podmienky boli splnené kumulatívne (t. j. a+b+c):

a) hmotnoprávny základ – musí existovať povinnosť prekaziť páchanie trestného činu výlučne v rozsahu § 341 Trestného zákona (t. j. o prekazenie trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou sadzbou minimálne desať (10) rokov alebo niektorý z trestných činov korupcie (tretí diel, ôsma hlava TZ)),

b) ultima ratio – povinnosť prekaziť páchanie trestného činu nemožno splniť inak než s odhalením zdroja,

c) proporcionalita – verejný záujem na predchádzaní trestnej činnosti musí v konkrétnom prípade (t. j. konkrétnom trestnom čine, ktorý má byť prekazený) celkom zjavne prevažovať nad záujmom na ochrane zdroja v konkrétnom prípade.

V danom prípade, za predpokladu, že by všetky tri podmienky boli súčasne splnené, by mohlo dôjsť k potenciálnemu odhaleniu zdroja informácie iba a jedine v súvislosti s obžalobou novinára (za spáchanie trestného činu neprekazenia trestného činu, nie za samotné neodhalenia zdroja), ktorú podáva prokurátor, pričom následne v rámci súdneho konania by súd musel rozhodnúť, či novinár mal v danom prípade odhaliť zdroj, pretože všetky tri podmienky boli splnené. V konaní by súd musel hodnotiť aj to, či verejný záujem na predchádzaní trestnej činnosti v konkrétnom prípade celkom zjavne prevážil nad záujmom na ochrane zdroja a aj v takom prípade by súd musel zisťovať, či podmienky na prelomenie ochrany zdroja pominuli alebo naďalej trvajú aj v čase rozhodovania súdu.

Ako je z uvedeného zrejmé, policajt nikdy a fakticky ani len prokurátor priamo nemôže prelomiť ochranu zdroja, môže tak učiniť iba všeobecný súd, a to za podmienok, ktoré sú minimálne na úrovni EMFA.